Počnúc budúcom rokom, prechod k obnoviteľným zdrojom energie v Európe zaraďuje na vyššiu rýchlosť. Zmeny, ktoré už dnes majú jasnú podobu, sa týkajú aj tuzemských domácností a firiem, hoci túto tému v médiách zatiaľ nijako zvlášť nerezonuje.
Nový systém obchodovania s emisnými povolenkami platný od 1.1.2021, prostriedky z Fondu obnovy, ktoré má členským krajinám EÚ pomoc vyrovnať sa s dôsledkami pandémie koronavírusu, zaostávanie za plánmi na znižovanie emisií skleníkových plynov, to sú hlavné dôvody zintenzívnenie prechodu k obnoviteľným zdrojom energií.
Okrem emisií skleníkových plynov v priemysle a doprave, predmetom zvýšenej pozornosti sa stávajú aj domácnosti, ktoré sa na celkových emisiách oxidu uhličitého podieľajú zhruba z jednej tretiny. Hoci by sa z novinových titulkov mohlo zdať, že krajina Európy patrí k tým s najväčším zmyslom pre ekológiu, opak je pravdou. V celosvetovom meradle, Európa zaostáva za Čínou, Japonskom a Spojenými štátmi Americkými, ktoré hrajú prím v zavádzaní obnoviteľných zdrojov energií. Európa sa síce môže pýšiť tým, že Švédsko je krajinou s najvyšším počtom tepelných čerpadiel vo vzťahu k populácii, tým však výpočet úspechu končí. Aktuálnu situáciu dokresľujú štatistiky, keď zo zhruba 20 000 000 celosvetovo inštalovaných tepelných čerpadiel, len približne 1 000 000 pripadá na krajiny Európskej únie.
Toto by sa ale malo teraz zmeniť, a to práve za pomoci vyššie uvedených opatrení, tj. zvýšenie ceny energií z fosílnych palív skrze nový systém obchodovania s emisnými povolenkami, peniazmi z Fondu obnovy a tiež plány miest typu Viedeň, Frankfurt, Miláno, Štokholm, Barcelona a pod. na dosiahnutie karbónovej neutrality.
Tuzemské domácnosti sa síce môžu tešiť „voľnejšiemu režimu“, kedy je neohrozuje zákaz používania kotlov na zemný plyn, vykurovacie oleje či biomasu, aj napriek tomu by však mali myslieť do budúcnosti a výber nového zdroja tepla prispôsobiť novým trendom, kedy rastie dôraz na nízku energetickú náročnosť a minimálnu uhlíkovú stopu. V oblasti vykurovania a chladenia nehnuteľností sú v Európe zdrojom číslo jedna tepelné čerpadlá, ktorým masívnym rozširovaním napomáhajú štáty dotáciami na obstaranie či nižšími daňami. Prečo práve tepelné čerpadlá? Skúsenosti z predchádzajúcich desiatok rokov, v rámci Európy najmä zo Švédska, ukazujú, že:
• Tepelné čerpadlá dokážu produkovať stabilný objem tepla bez ohľadu na aktuálne poveternostné podmienky.
• Tepelné čerpadlá majú vysokú efektivitu prevádzky, kedy dokážu vyrobiť troj až päťnásobok energie spotrebovanej prevádzkou (výkon tepelných čerpadiel je udávaný ukazovateľom SCOP – sezónne priemerný vykurovací faktor). Pre verejné i rodinné rozpočty toto znamená úľavu v podobe nižších cien energií.
• Tepelné čerpadlá sú schopné dlhodobej bezproblémovej prevádzky, ešte dnes nájdete vo Švédsku jednotky inštalované v 70. rokoch minulého storočia.
Spôsob vykurovania nehnuteľnosti môže v budúcnosti rozhodovať o jej cene, prípadne ďalších nutných investíciách, tak ako je už zažili napríklad majitelia nehnuteľností s neekologickými kotlami na tuhé palivá, ktoré nebude možné od roku 2022 používať. Podobného zákazu by sa mohli dočkať, resp. v niektorých európskych krajinách majú tieto zákazy reálne obrysy a termíny, kotly na zemný plyn, vykurovacie oleje, biomasu či ďalšie časti kotlov na uhlie, drevo.
Komerčný článok